5. ročníka prechodu Zoborských vrchov, ktorý zorganizovala Správa CHKO Ponitrie sa v hojnej miere zúčastnili aj profesionálni a dobrovoľní strážcovia prírody.Uvedená akcia sa konala dňa 25. mája, v sobotu. Zraz účastníkov bol pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada n. o. Zobor. Plánovaný odchod o 9,00 hod. sme nedodržali z dôvodu neskoršieho príchodu prihlásených účastníkov. Najmladšími účastníkmi boli desaťmesačná Zorka a dva a polročný Jakub.My ostatní sme boli tí skôr narodeníAkciu zahájil zástupca usporiadateľa, profesionálny strážca V. Mlynek.
Zoborské vrchy tvoria najjužnejšu časť pohoria Tribeč. Týčia sa priamo nad starobylou Nitrou, jej severnou časťou. Názov dostali od vrchu Zobor (587 m n. m.), hoci nie je najvyšší, je však takmer uprostred nich. Geograficky sú pozoruhodné aj tým, že výrazne vyčnievajú do Panónskej nížiny. Pestré geologické podmienky dali priestor pre rozšírenie rôznorodých typov biotopov s mnohými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Z tohto hľadiska Zoborské vrchy predstavujú to najcennejšie v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Počasie bolo priam ukážkovo letné. Žiaľ v lese je veľmi sucho, čo netrápi tzv. turistov ohničkárov, ktorí i napriek tejto skutočnosti zakladajú nelegálne ohniská. Cestou sme ich narátali sedem. Pri väčšine týchto nelegálnych ohnísk sú umiestnené tabuľky o zákaze kladenia ohňa zabudovávané strážcami prírody. Kúsok povyše od informačného panela NCH Zoborské vrchy si podaktorí dopĺnili vodu zo Svoradovho prameňa, pri ktorom je tiež nelegálne ohnisko na ktorom bola pálená aj oddychová lavička, ktorá mohla potešiť nejedného unaveného turistu. Ďalej sme pokračovali okrajom Zoborskej lesostepi, cez ktorú sme absolvovali ostatné ročníky prechodu. Stúpanie na Pyramídu je vcelku slušné a rýchlo nás zahrialo na prevádzkovú teplotu. Tempá boli rôzne, niekoho sme obiehali my, niektorí obiehali nás. Našli sa aj takí, pre ktorých sme museli poslať terénne auto.
Počas výstupu sme sa posilňovali /niektorí/ voňavým horcom, /údajne sa maceroval v pálenke 5 rokov/ čo rozvoniavalo široko-ďaleko. Nechýbali ani najrozličnejšie koláče, ktorými sme sa vzájomne núkali na „koštovku“. Na Pyramídu sme dorazili v tej najlepšej kondícii. Okolitý výhľad bol úžasný. Slnkom zaliate mesto, nebo a príroda nám dávali zabudnúť na stupák, ktorí sme absolvovali. Na vrchole nás prekvapil bufet, /prevádzkovaný načim členom stráže prírody Raiderom/a tak sme sa vrhli k teplej káve a vychladenému pivku a nealku. K týmto nápojom dobre zapadol ovčí syr zo salaša v Kostoľanoch pod Tríbečom, ktorý priniesol strážca Maťo Mikeš. Tu sme si minutou ticha uctili pamiatku našich zosnulých Zuzky Jenčovej, na ktorej počesť sa prechod uskutočňuje a spomenuli sme si aj na prvého riaditeľa S-CHKO Ponitrie Ela Ballaya, ktorý nás náhle opustil tento rok.
Na Pyramíde sa uskutočnila aj prezentácia knihy „Dobrý revír“, dlhoročného strážcu a fotografa prírody Jožka Brestovského a Jožka Hikla, ktorý spomína na svoje poľovnícke príbehy obohatené fotografiami Bresťáka.Účastníci obdržali po jednom výtlačku, za čo mu ďakujeme.
Aká by to bola akcia bez spoločnej fotografie! Na tej našej vrcholovej „zoborskej“ som narátal presne 34 „dospelákov“ a 2 deti. Nemôžem nespomenúť ani cyklistického rozviedčíka v osobe nášho profesionálneho ekológa zo ZS E a sympatizanta, Jula Petríka, ktorý našu trasu absolvoval aj pešo aj na velocipéde, čím nezaprel svoju cyklistickú vášeň. Po ďalšom krátkom preslove profesionálneho strážcu Viktora Mlyneka pokračoval prechod do sedla pod Gáborkou. Najmladšej turistke zrejme bolo pohybu viac než dosť a cestu nadol sladko prespala v detskom nosiči. Určite by s ňou vtedy niektorí z nás menili. Na chate pod Gáborkou bolo pripravené občerstvenie s vynikajúcim gulášom od autorov Roba Turečeka a Kaja Babčana – tiež našich strážcov, vďaka sponzorskej dodávke ingrediencií od ďalších strážcov Rada Siklienku a Tona Kozinku a tak okrem nôh dostal „svoje“ aj náš žalúdok. I napriek tomu na túto akciu nám zostanú určite len tie najlepšie spomienky. Účastníkov potešil aj drevený emblén z 5. ročníka, od autorky Ely Turečekovej zo Solčian, ktorý bol cenný aj tým, že každý bol originálom. Aj Jankov Klimičkov kvíz zaujal a tak nakoniec sme sa dohodli, že sekvoja Horňany je aj sekvojovec mamutí. Dôležité je, že pri strávenom čase na prechode Zoborskýni vrchmi sme zabudli na uponáhľaný spôsob života, a načerpali sme energiu zo Zoborskej prírody, ktorá je každému na dosah.
Tešíme sa aj nabudúce….
V.M