Ak je vták poranený, apatický či nápadne krotký pokúste sa ho najskôr odchytiť. Najosvedčenejším spôsobom je odchyt do rúk (u dravcov, sov a krkavcovitých vtákov použite pri odchyte rukavice). Ak sa vám odchyt podaril, umiestnite pacienta do priestornej papierovej krabice (ani veľká ani malá), najlepšie vystlanej starými novinami, bavlnenou látkou, či senom.

Pri manipulácii s vtákmi majúcimi dlhší zobák (bociany a volavky) ich držte v dostatočnej vzdialenosti od vašich očí, nakoľko by vám ich mohli vážne poraniť. Takýchto poranených vtákov, sa snažte čo najskôr dopraviť k veterinárovi, alebo do rehabilitačnej stanici pre handicapované vtáky. V prípade, že sa o takéhoto živočícha nemá kto z odborných kruhov postarať, pokúste sa o poraneného jedinca postarať sám

Preto uvádzame 10 zásad, ktoré treba pri záchrane živočíchov dodržať.

 

1. Najskôr nakŕmiť

– Spevavce  majú veľmi rýchli metabolizmus, preto nemožno čakať až začne vták prijímať potravu sám. Môžeme počkať maximálne l hod., potom umelo nakŕmime.

– Žiadnemu vtákovi neublíži strúhané vajce na tvrdo, rozdrvené, či vo vode namočené detské piškóty

– Hmyzožravce (sýkorky, penice, lastovičky, žltochvosty) naškrabané surové mäso, najlepšie slepačie (bez obsahu tuku), zadné hovädzie, hovädzie či bravčové srdce. Mäso podávame vždy surové.

– Zrnozobce (pinky, strnádeky, vrabce) zmes zrnín (proso, repka olejnatá, lúpaný ovos, v núdzi ovsené vločky a drvené detské piškóty)

– Vodnáre, drozdy, chochláče severské i –mäso, bobule jarabina vtáčia, beza čierna, akékoľvek domáce ovocie i zavárané, zmes vo zvlhčenom tvarohu s najemno nastrúhanou mrkvou

– Nikdy nedávajme vtákom akékoľvek zvyšky z kuchyne. V krmive rozhodne nesmie byť kysnuté jedlo, skazená potrava, korenie, soľ ani omrvinky.

2. Čo najskôr napojiť

– Poranený vták trpí skoro vždy dehydratáciou z horúčky.

– Preto je potrebné ihneď mu dať vypiť niekoľko kvapiek čistej vlažnej vody. Ak nedokáže sám piť, nakvapkáme mu vodu  priamo do zobáku (najlepšie kvapátkom) .

– Môžeme mu dať aj malú misku s vodou, avšak dbáme aby do nej nemohol vojsť. Pri väčšej miske zoslabnutý môže do nej vojsť, ľahko môže prechladnúť a nemusí mať dostatok fyzických síl dostať sa z nej von. Pri otvorenej rane si ju môže kúpaním premáčať. Niektorí spevavci (drozdovitý, krkavcovitý) sa kúpu vo voľnej prírode viackrát za deň a to i pri nedobrom zdravotnom stave. (Aj preto musí byt miska s vodou primerane malá).

3. Ošetriť zranenie

– Každé zranenie musí byť čo najskôr ošetrené.

– Vtáčie zlomeniny sa hoja veľmi rýchlo ( aj do jedného týždňa). Už za tri dni sa vytvára tzv. kalus /svalek/, latinsky (callus) a ak nie je zlomenina zreparovaná a fixovaná, bude musieť u vtáka prísť k operácii veterinárom.

4.  Zastaviť krvácanie

– Ak krváca drobný vták, ihneď sa snažme krvácanie zastaviť. Gázu,

obväz, či čistú vreckovku pritisneme pevne na ranu. Vtáky majú

veľmi dobrú zrážanlivosť krvi, i keď majú v tele krvi málo.

– Otvorené rany priťahujú hmyz, najmä muchy a tak hrozí infekcia.

– Preto je potrebné i otvorené nekrvácajúce poranenie čo najskôr ošetriť. Ihneď ranu dezinfikujeme (Septonex).

– Vajíčka múch v rane a okolí odstránime najlepšie pinzetou a vlažnou vodou.

– Ak to nedokážeme zabezpečiť vyhľadáme veterinára.

5. Otras mozgu

– nastáva často po náraze do skla či po zrážke s autom.

– Príznaky – vták neudrží rovnováhu, padá do jednej strany, vytáča hlavu, zobák zatvára zľahka nakrivo, nereaguje na zrakové podnety, nelieta.

– Vždy ho uložíme (najlepšie do papierovej škatule), zakryjeme látkou a uložíme ho kde je kľud a ticho. Misku s vodou mu nedávame, aby sa neutopil.

– Keďže nie je schopný žrať  sám, musí sa umelo kŕmiť.

– Ak sa nevyskytne iná komplikácia (vnútorné zranenie, krvácanie do mozgu), môže byť do týždňa v poriadku.

6. Hnačky

– Dokážu vtákov do veľkosti sýkorky usmrtiť do 24 hodín. Preto ihneď vyhľadáme ošetrenie u veterinára.

– Takéhoto vtáka neumiestňujeme v blízkosti iných vtákov (nielen papagájov, ale i hydiny), nakoľko môže hroziť nákaza salmonelózou či invázia parazitov.

7. Veterinárny lekár

– Nikdy neodkladať návštevu veterinára na druhý deň, lebo by mohlo

byť neskoro.

8. Teplota

– Menší vtáci sú citlivejší na výkyvy teploty než väčší.

– Pri teplote <  50 C neberieme vtákov do miestnosti, kde sa kúri, ak ich chceme vrátiť do prírody.

– Vtáky pri prechode zo zimy do tepla ľahko stratia tukovú vrstvu a pri návrate do zimy rýchle hynú na podchladenie. Pri radikálnom obmedzení pohybu veľmi ľahko zmrznú.

– Vážne poranených vtákov s výrazne obmedzenou pohyblivosťou  alebo vtáky v umelej klietke umiestnime v priestore, kde nemrzne.

– Po zrehabilitovaní do prírody ich vypúšťame, ak nie je vonkajšia teplota nižšia o viac než 8 – 10 0 C než teplota priestoru, kde bol vták odchovávaný. Počas zimy vypúšťame okolo poludnia, kedy býva najteplejšie.

9. Paraziti

– Premnoženie parazitov je pre menších vtákov nebezpečnejšie než pre veľkých. Už desať plochých múk /vtákotrudky/ lat. (Ornythomya sp.), môže napr. lastovičku vážne ohroziť na zdraví. Podobne roztoče a vši.

– Poranený, či vyhladovaný vták sa nemôže parazitom brániť a ľahko im podľahne.

– Invázia vnútorných parazitov nás často upozorní na iné onemocnenie vtákov.

– Nečakáme na druhý deň a parazitov ihneď likvidujeme. Možno použiť postrekDifusil, (pozor však na oči a zobák), alebo iný dezinfekčný prostriedok na základe odporučenia veterinára.

– Nájdeného vtáka prehliadnite. Rozfúkajte a prehrabte perie pod

krídlami, za krkom a na chrbte. Ak vták má parazity budú práve tam.

– U vnútorných parazitoch je potrebné sa poradiť s veterinárom.

– Podotýkame, že ináč zdravotne oslabený jedinec im ľahko podlieha.

10. Záver

Najskôr si prečítame stránku www.sovs.sk, o zákonných obmedzeniach odchytov a chovov vtákov v zajatí. Uzdravené jedince vraciame do prírody včas, keďže stará ornitologická poučka hovorí, že po pol roku života v zajatí stráca vták schopnosť žiť v prírode. Je naozaj lepšie vypustiť lastovičku domovú začiatkom októbra, než ju držať do jari v klietke. Väčšina vtáčich pacientov je zranená, či trvale handicapovaná rôznorodou ľudskou činnosťou. Je preto našou morálnou povinnosťou sa o takto postihnuté živočíchy riadne postarať.

 

 

Želáme vám veľa zdaru pri návrate vtáčieho druhu do prírody.