V uliciach mesta sa hliadky mestskej polície stretávajú počas svojej hliadkovej činnosti s rozličnými situáciami. Sú zvyknuté preverovať oznamy o túlavých psoch, mačkách, zdomácnených aj divých vtákoch a dokonca v nie tak dávnej minulosti aj o koňovi, voľne sa pohybujúcom po uliciach mestskej časti Janíkovce. Vodný hlodavec je však v meste vzácnosťou.
V popoludňajších hodinách dňa 18. novembra 2012 prijal operačný pracovník mestskej polície oznam občana o nájdení bobra európskeho. Nachádzať sa mal pri okraji vozovky v mestskej časti Horné Krškany. Občanovi bol sprostredkovaný kontakt na strážcu prírody spolupracujúceho s mestskou políciou, ktorý má oprávnenie manipulovať v prípade ohrozenia s chránenými živočíchmi. Nakoľko sa upovedomený ochranár nemohol na križovatku ulíc Novozámocká a Brigádnická dostaviť v krátkom časovom úseku, bola na miesto vyslaná motohliadka s úlohou, zabezpečiť situáciu do jeho príchodu. Keď dorazili k oznamovateľovi, uvideli na okraji vozovky v kvetinovom záhone sediaceho hlodavca. Keď sa k nemu niekto priblížil začal cvakať zubami. Na pohľad nejavil známky zranenia, bol však ako plachý tvor v strese zo všetkých áut a ľudí, ktorí sa v jeho okolí pohybovali. Aby zabránili jeho splašeniu a úteku na vozovku, rozhodli sa s prítomnými miestnymi občanmi zviera odchytiť. Odvážny pán, mimochodom milovník zvierat a cvičiteľ psov, chytil tvora za chvost a čo najrýchlejšie za asistencie ostatných, vložil do vreca. Celý manéver musel prebehnúť v krátkosti, aby v snahe nutrie sa vymaniť zo zovretia sa, nezaborila do pánovej ruky svoje veľké oranžové zuby. Krátko na to, si odchyteného hlodavca prevzal privolaný strážca prírody, ktorý hneď po premiestnení zvieraťa z vreca do odchytovej klietky spresnil o akého tvora ide. Nebol to bobor, ale nutria riečna.
Keďže ide o živočícha, ktorý sa v našich podmienkach nevyskytuje ako pôvodný druh, ale bol dovezený za účelom chovu kožušín z Južnej Ameriky, vníma sa v našich končinách vo voľnej prírode ako nežiaduci. Dočasne bola nutria umiestnená v Rehabilitačnej stanici pri S CHKO Ponitrie, kde čaká na svoj ďalší osud.
Zrejme sa nedozvieme príčinu toho, prečo sa tento pomerne plachý živočích u nás chovaný väčšinou vo farmových chovoch ocitol pri hlavnej ceste, ďaleko od svojho obydlia. Dôležité je to, že keďže sa nejedná o chráneného živočícha, ani poľovnú zver ostal v bezpečí a to hlavne vďaka všímavým občanom a milovníkom zvierat, za čo im patrí nielen naše poďakovanie.
Mgr. Zuzana Buchenová