Autor:Jaroslav Košťal
Moderná ochrana prírody počíta nielen s uchovaním vzácnych častí prírody v nedotknutom stave, ale aj s aktívnou starostlivosťou o tie biotopy, ktoré si vyžadujú obhospodarovanie človekom (manažment). Bez neho by postupne zanikli. Týka sa to najmä lúčnych biotopov, na vzniku ktorých sa podieľal človek a práve vďaka koseniu alebo pastve sa vyvinuli hodnotné druhovo bohaté biotopy. Väčšina lokalít, kde sa vykonáva manažment sú chránené územia vrátane území európskeho významu (ÚEV). Preto na týchto lokalitách je nutné udržovať stanovištia pravidelným kosením alebo odstraňovaním náletových drevín, ktorými by postupne zarástli a zmenili sa na krovité a napokon lesné porasty. Manažmentové opatrenia vykonávajú okrem pracovníkov Štátnej ochrany prírody aj dobrovoľní členovia stráže prírody, študenti vysokých škôl alebo sa realizujú dodávateľsky. Vykonávajú sa na nasledovných lokalitách: PR Lupka, PR Žibrica, Trnavské lúky, Kostolianske lúky, Gýmeš, Malý Bahorec, Škripecké lúky, Bojnická kalvária, Dolné Vestenice – Záviničie, Hradište, Stráž, Čavoj, Bielické bahná a ďalšie.
PR Lupka – predmetom ochrany sú xerotermné (sucho a teplomilné) spoločenstvá na vápencoch aj kremencoch. Tvoria lesostep. Cieľom manažmentov je zachovanie lesostepných porastov. Na ploche asi 1,4 ha sa pravidelne vypiľujú náletové dreviny, najmä svíby, hlohy, ruže šípové a pod., ktoré majú tendenciu šíriť sa. V niektorých častiach sa šíri aj invázny agát. Sporadicky sa ponechávajú iba solitérne kry alebo stromy, napr. duby, jaseň mannový, javor poľný, drieň obyčajný, ktoré tvoria lesostep. Trávne porasty sa kosia. Podporuje sa tým populácia svetlomilných vzácnych rastlín, ktoré by v nekosenom prehustenom poraste vyhynuli, napr. poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), hlaváčik jarný (Adonis vernalis). Vypílená a vykosená biomasa sa odnáša do okrajov lesných porastov, kde sa postupne rozloží. Opatrenia sa vykonávajú na jeseň po skončení vegetačného obdobia vzhľadom na kvitnutie rastlín a tiež vývoj hmyzu a aktivity iných živočíchov počas vegetačného obdobia. Po niekoľkých rokoch manažmentu možno povedať, že na plochách, ktoré zaberali kriačiny, sa už rozšírili trávne porasty.
PR Žibrica – podobne ako pri Lupke, aj tu sa vyskytujú xerotermné spoločenstvá na vápenci tvoriace lesostep. Manažment je tiež podobný, vykonáva sa pravidelne na lúke pod Žibricou na ploche asi 7,4 ha. Zo vzácnych rastlín, ktoré vyžadujú vyslnné stanovištia a kvôli ktorým sa lúky kosia, sa tu vyskytujú hlaváčik jarný (Adonis vernalis), krivec český (Gagea bohemica), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae) a tiež veľmi vzácna orchidea – jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum). Kosenie potláča aj expanzívne rastliny, napr. bazu chabzdovú (Sambucus ebulus), ktorej populácia sa rozrastá v severnej časti lúky.
Štitáre, Partok – lokalita lesostepného charakteru na vápencoch podobne ako na Lupke, alebo Žibrici. Nachádza sa východne od obce. Vyskytuje sa tu jedna z najväčších populácií hlaváčika jarného (Adonis vernalis) v okolí Nitry. Okrem toho tu rastie aj orchidea – vstavač purpurový (Orchis purpurea). Lokalita zarastá krovinami (ruže, hlohy, trnky) a škodia aj umelé výsadby nepôvodnej borovice čiernej (Pinus nigra), ktorej ihličie znehodnocuje pôdu a vzácne stepné spoločenstvá sa vytrácajú. Od roku 2005 sa tu brigádnicky zabezpečuje manažment – vypiľovanie náletových krov v skorom jarnom alebo jesennom období. S prácami pomáhajú študenti Katedry ekológie a environmentalistiky UKF v Nitre v rámci praktického vyučovania.
Trnavské lúky – malá asi 0,5 ha lúčka obkolesená dubohrabovým lesom v katastri obce Velčice v pohorí Tribeč. V roku 1992 tu bol zistený vzácny druh orchidey – vstavač ploštičný (Orchis coriophora), ktorý má na Slovensku iba cca 12 lokalít (z pôvodne 80) v počte iba niekoľko jedincov, aj to nie každý rok. V suchších rokoch nevykvitne vôbec. Okrem vstavača ploštičného tu rastú aj ďalšie druhy orchideí – päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) a vstavač obyčajný (Orchis morio). Pre zachovanie ich stanovišťa je potrebné lúčku pravidelne kosiť. Vo východnej časti lúky sa šíri rozsiahlejší porast ostružiny. Na tomto mieste sa kosí dvakrát ročne, aby sa šírenie ostružiny zastavilo.
CHA Kostolianske lúky – xerotermná lúka veľkosti 1,5 ha je zároveň navrhovaným ÚEV. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Tribeča nad obcou Kostoľany pod Tribečom obklopená dubovým lesom a zarastajúcimi ovocnými sadmi a vinicami. Je najvýznamnejšou lokalitou výskytu orchideí v CHKO Ponitrie. Zo vstavačovitých sa tu vyskytujú: vstavač purpurový (Orchis purpurea), vstavač trojzubý (Orchis tridentata), vstavač obyčajný (Orchis morio). Iba nedávno bol objavený hmyzovník včelovitý (Ophrys apifera). Okraje lúky tvoria dubové porasty, v ktorých sa vyskytuje modruška pošvatá (Limodorum abortivum). Z ostatných vzácnejších druhov sa vyskytujú napr. veternica lesná (Anemone sylvestris), hadomor purpurový (Scorzonera purpurea). V letnom aspekte možno vidieť kvitnúť vzácny ľan chlpatý (Linum hirsutum), ktorý má v CHKO Ponitrie jedinú lokalitu. Lokalita bola v pokročilom štádiu zarastania. Najskôr sa musel vykonať radikálnejší manažment, pri ktorom sa odstránili rozsiahlejšie porasty krovín a stromov. Následne sa lúka kosila a kosí sa každoročne. Vhodná by bola aj pastva menšieho stáda oviec, alebo kôz.
Gýmeš – lokalita predstavuje menšie xerotermné lúky na vápencoch pod zrúcaninou hradu Gýmeš. Je navrhovaná spolu s okolitými lesmi za chránené územie európskeho významu. Rastú tu suchomilné druhy orchideí ako vstavač trojzubý (Orchis tridentata), vstavač počerný (Orchis ustulata) a tiež vstavač purpurový (Orchis purpurea) a ďalšie vzácne druhy rastlín – poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), prilbica jedhojová (Aconitum anthora). Najväčší problém na tejto lokalite je rozširujúci sa hustý porast jaseňa mannového (Fraxinus ornus). Každoročným vypiľovaním náletov sa udržuje lúka v priaznivom stave.
Škripecké lúky – podmáčané lúky v Pohronskom Inovci. Nachádzajú sa v blízkosti potoka, ktorý ich nasycuje vodou. Lúčny porast patrí do spoločenstva tzv. bezkolencových lúk. Sú to lúky s prevládajúcou trávou – bezkolencom belasým (Molinia caerulea) a ďalšími vzácnymi druhmi ako horec pľúcny (Gentiana pneumonanthe), kosienka farbiarska (Serratula tinctoria), mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus), z orchideí vstavačovec májový (Dactylozhiza majalis) a päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea). Lokalita je striedavo podmáčaná, v lete vysychá. Práve tieto výkyvy hladiny podzemnej vody sú dôležité pre vegetáciu bezkolencových lúk. Lúky zarastajú najmä porastmi osiky, svíbu, hrabu, ruže šípovej a zaznamenané bolo aj šírenie expanzívnej trávy – smlzu kroviskového (Calamagrostis epigejos). Manažment predstavuje odstraňovanie náletových vrbín.
Dolné Vestenice – Záviničie a Hradište – lokality sa nachádza v Strážovských vrchoch v horskej skupine Rokoša pri obci Dolné Vestenice a Hradište. Tvoria ich strmšie svahy porastené lesostepou na plytkých kamenistých pôdach. Vyskytuje sa tu početná populácia európsky významného druhu poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). Lokalita zarastá kriačinami (ruže, trnky, hlohy), ktoré je potrebné vypiľovať.
Stráž – lokalita sa nachádza na južnom okraji pohoria Vtáčnik neďaleko Veľkého Poľa pod vrchom Stráž. Patrí do navrhovaného územia európskeho významu. Nachádza sa tu jedna zo štyroch lokalít vzácneho druhu – popolavec úzkolistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Plochy jeho výskytu zarastajú krovinami, predovšetkým lieskou.
Čavoj – nad obcou Čavoj v Strážovských vrchoch sa nachádzajú lúky, ktoré boli v minulosti kosené, v súčasnosti však podliehajú sukcesii a zarastajú. Podobne ako na lokalite Stráž sa tu vyskytuje populácia druhu európskeho významu popolavec úzkolistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Vykosením a zachovaním sporadických solitérnych stromov sa vytvoria podmienky, ktoré vyhovujú popolavcu, ktorý obľubuje najmä polotienisté okraje lúk a lesa.
Bojnická kalvária – menšia lokalita predstavuje lesostep a nachádza sa v lesnom komplexe západne od Bojníc. Rastie tu poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a vstavač trojzubý (Orchis tridentata). V minulosti sa tu pravdepodobne páslo, v dôsledku čoho vznikli nelesné plochy. V posledných rokoch sa vo väčšej miere šíri jaseň mannový (Fraxinus ornus). Vplyvom šírenia jaseňa sa populácie vzácnych druhov rastlín zmenšili, pretože neznášajú zatienenie a konkurenciu iných rastlín a drevín v hustom poraste.
Bielické bahná – ojedinelá mokraďová lokalita v blízkosti Veľkých Bielic pri Partizánskom. Nachádzajú sa tu termálne pramene a jazierka s hĺbkou vody asi 50 cm. Brehové porasty tvoria trsťové porasty s veľmi vzácnou rastlinou – maricou pílkatou (Cladium mariscus). Pozor! – hrany jej listov sú zúbkaté, dá sa na nich porezať. Vyskytuje sa na štyroch známych lokalitách na Slovensku, Bielické bahná sú jednou z nich. Na lokalite prebiehajú sukcesné zmeny, mokrade zarastajú trsťou obyčajnou (Phragmites australis) a náletom jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior) na úkor slatinných porastov s maricou pílkatou. V roku 2004 bol vykonaný manažmentový zásah. Trsť je potrebné odstraňovať začiatkom júla, pretože v tom období ešte nemá vytvorené zásobné látky v podzemkoch a zásah v tomto období je najúčinnejší. Pokosenú biomasu je potrebné z lokality odstrániť. Kosenie je potrebné opakovať aj na jeseň spolu s likvidáciou náletov drevín. Zásah treba vykonávať citlivo a striedavo na rôznych plochách, pretože mokraď je citlivá na mechanické narušenie a porasty trste sú zároveň významný biotop pre hniezdenie vtáctva.