… nájdete operené vtáčie mláďa, ktoré nie je v ohrození
Rodičovská starostlivosť nekončí vylietnutím mláďat z hniezd. Nasleduje dosť dlhé obdobie, kedy rodičia rozptýlia svojich potomkov v okolí, aby znížili pravdepodobnosť ohrozenia celej znášky. V tomto čase ich učia poznávať najbližšie okolie, ako sa ukryť, kde sa nakŕmiť, ako sa vyvarovať prípadným predátorom a pod. V tomto období vtáci dospievajú. V prípade jeho nájdenia, ak pred vami uteká, neprenasledujte ho, aby ste ho naháňaním nezahnali príliš ďaleko od hniezdiska a nespôsobili mu tak ešte väčší stres. Ak sedí nepohnuto, môžete ho zdvihnúť na vetvičku alebo iné vyvýšené miesto a čo najskôr sa od neho vzdialiť. Rodičia ho iste skoro nájdu a postarajú sa o neho.
… nájdete neoperené vtáčie mláďa, veľmi mladé alebo v ohrození života a jeho rodičia nie sú v blízkosti
Prvým signálom, že ste našli poškodeného vtáka je jeho neprirodzené správanie, predovšetkým strata prirodzenej plachosti, znížená úniková reakcia, nepravidelné držanie tela, ovisnuté krídlo, zlomená noha, tzv. viditeľné zranenia. V danej možnosti ide zrejme o mláďa nejakým spôsobom handicapované a jeho nádej na prežitie je mizivá. Takéto vtáky možno odchytiť do ľahkej prikrývky, deky, handry, nikde nie do igelitu, prípadne igelitového vreca. V prípade zlomenín je žiadúce poškodenú končatinu uložiť do prirodzenej polohy a fixovať ju pomocou obväzu, alebo zabalením do pruhu látky. Ak nemáte potrebné skúsenosti, tak fixovaniu poškodených končatín sa vyhnite. Po odchytení ho umiestniť do primerane veľkej papierovej krabice, do ktorej vyrežeme otvory na prísun vzduchu a umiestnime ho do bezpečia. Vo väčšine prípadov apatických a dlhodobo vysilených jedincov sa kŕmenie neodporúča, nakoľko takýto jedinec nemá dostatok tekutín, aby potravu strávil a spravidla po nakŕmení uhynie. Potravu možno ponúknuť len vitálnejším jedincom. Spevavcom je najvhodnejšie za pomoci pinzety ponúknuť múčne červy, prípadne inú živočíšnu stravu napr. varené vajce alebo tvaroh. Dravcom a sovám ponúkame výlučne surové mäso – hydinu, nikdy nie bravčovinu, príliš studené alebo tepelne upravené mäso. Pre takéhoto živočícha je prvoradé skoré zabezpečenie odbornej pomoci. Čím menej je v kontakte s človekom, tým je jeho šanca na návrat do voľnej prírody väčšia. Niekedy zviera uhynie na následky šoku. Kontaktujte preto čo najskôr najbližšiu stanicu pre handicapované živočíchy, územne príslušný obvodný úrad životného prostredia alebo správu chránenej krajinnej oblasti či národnému parku, SOS (Slovenská ornitologická spoločnosť – SOS/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava 2, Tel: 02-554 221 85, Tel/Fax: 02-554 221 86, Mob: 0904-256 888, 0905-256 184, e-mail: vtaky@vtaky.sk, www.vtaky.sk)…
… nájdete zranené, či inak handicapované voľne žijúce zviera
Pri vnútorných poraneniach ale aj pri vonkajších býva takmer pravidlo, že zviera do 1 – 3 dní uhynie na následky poranení, vnútornej sepsy, ale aj zo šoku.
Väčšie zvieratá je vhodné ponechať na mieste a presné miesto nálezu ohláste /ak sa jedná o poľovnú zver/ najbližšiemu poľovnému združeniu/, u ostatnej zveri najbližšej stanici pre handicapovaných živočíchov, obvodnému úradu životného prostredia, viváriu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (plazy a korytnačky), správe chránenej krajinnej oblasti, národnému parku.
… sa v prírode stretnete s hadom, alebo slepúchom, ktorý tvarom svojho tela hada pripomína
Prirodzenou obranou hadov je rýchly únik, nakoľko sa jedná o veľmi plaché zvieratá. Len v ojedinelých prípadoch /v bezprostrednom ohrození bez možnosti úniku/ sa môžu snažiť útočníka uhryznúť. Preto ich v zásade nechytajte, ani iným spôsobom nedráždite. Pri náhodnom stretnutí si vychutnajte tento okamžik a obozretne a kľudne sa vzdiaľte (najvhodnejšie šikmým smerom dozadu, aby sme hada nevyprovokovali k útoku). Odporúča sa nosiť pri vychádzke drevenú palicu cca 1 – 1,5 m dlhú a mierne napriamenú dopredu.
Všetky hady u nás patria medzi chránené živočíchy. Ak vám had vadí vo vašej činnosti, stačí ho hlukom, prípadne pobúchaním palicou na zem /od zadnej časti/ v podraste zaplašiť. Následky hadieho pohryznutia môžu byť nebezpečné len u zmije, pretože len tá má jedové žľazy. Jed zmije pre človeka s normálnou imunitnou reakciou neznamená ohrozenie života, v každom prípade však je potrebné vyhľadať lekársku starostlivosť. Pri uhryznutí v každom prípade sa správajte kľudne a stiahnite šnúrkou časť končatiny asi 20 cm nad uhryznutím a zapamätajte si čas. Veľmi obozretne je potrebné postupovať tiež u exotických plazov, ktoré mohli uniknúť z umelých chovov do okolitého priestoru alebo voľnej prírody – tu je potrebné ohlásiť na OÚŽP, S-CHKO či S-NP, resp. na mestskú, či obecnú políciu alebo kontaktovať nejakého veterinára, ktorý môže zviera bezpečne odchytiť.
… objavíte miesta ťahu obojživelníkov ohrozených cestnou dopravou alebo inou ľudskou činnosťou
Nahláste tieto miesta referátu príslušného obvodného úradu ŽP, prípadne najbližšiemu regionálnemu pracovisku ochrany prírody /správe chránenej krajinnej oblasti/. Odborníci z týchto organizácií sú schopní zabezpečiť firmy, alebo občianske združenia zaoberajúce sa budovaním ochranných bariér a iných opatrení, prípadne záchrannými transfermi živočíchov.
… sa vo vašom obydlí objaví netopier, alebo máte podozrenie, že v bytovom dome sa nachádza väčšie množstvo jedincov netopierov (fasáda, strecha, pivnica, vetracie systémy)
Netopiere vyhľadávajú úkryty v ľudských obydliach za rôznym účelom :
a/ začiatkom jari a na jeseň (marec – apríl, september – október ) môžeme zaznamenať prílet jednotlivých kusov ale i početných skupín do objektov. Ide o tzv. obdobie preletov a možno očakávať, že netopiere z úkrytov po čase opäť zmiznú.
b/ v lete (máj – august ) sa môže vo vašom dome, najčastejšie na povale, alebo v rôznych štrbinách pod strechou usídliť letná kolónia samíc s mláďatami. Ide obvykle o úkryty, ktoré netopiere využívajú každý rok.
c/ v zime (november – marec) môžu netopiere využívať rôzne štrbiny, medzipanelové spoje alebo zateplené sklady vo vašom dome, za účelom zimného spánku. tieto úkryty môžu byť využívané pravidelne.
V žiadnom prípade netopiere nerušte, podľa možnosti sa ich nedotýkajte a nezatvárajte im vletové otvory, aby ste ich neuväznili v objekte.
V prípade potreby kontaktujte odborníkov a obráťte sa na Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku (www.netopiere.sk), Krúžkovacie centrum pre netopierov Spoločnosť na ochranu netopierov, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, tiež na obvodný úrad životného prostredia, Správu chránenej krajinnej oblasti, Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny, prípadne múzeum a dajte na vedomie najlepšie písomne aj správcovi bytového fondu.
Ak vám vadí neustála prítomnosť netopierov vo vašom dobe, odborníci vám poradia, ako ďalej postupovať, prípadne sami z vlastnej iniciatívy zasiahnu. V žiadnom prípade nepodnikajte nič sami. Netopiere sú zákonom chránené živočíchy a na manipuláciu s nimi je potrebná výnimka M ŽP SR.
… nájdete na povale hniezdo sršňov, včiel alebo ôs
Pokiaľ je hniezdo dobre prístupné, v čase viditeľne zníženej aktivity hmyzu /za chladného počasia/ a v ochrannom odeve opatrne strhnúť hniezdo do primeranej uzatvárateľnej nádoby za použitia insekticídneho (hmyz hubiaceho) prípravku k likvidácii. V prípade sršňov je vhodné použiť /vzhľadom aj k ich úbytku a užitočnosti/ miesto insekticídov omamný prostriedok a omámených sršňov preniesť a vypustiť napr. v lese, čím umožníme prežite vitálnych samíc.
Ak je hniezdo v malom neprístupnom priestore, môžeme nájsť /počas nalietavania hmyzu/ vletové otvory a a po ukončení letu /neskoro v noci, alebo za chladného dňa/ do výletových otvorov aplikovať insekticídny prípravok a otvory zapchať.
Pokiaľ je hniezdo neprístupné, alebo existujú obavy z útoku tohto hmyzu, je možné kontaktovať príslušné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru /nikdy nie na núdzovej linke/, ktorý má vybavenie k likvidácii ôs, sršňov či včelích rojov.
… máte dojem, že došlo ku škode spôsobené jedným zo zvlášť chránených živočíchov
Podľa vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z .z. možno na takto vzniknuté škody uplatňovať nárok o náhradu. Spôsobenú škodu je nutné do 48 hodín od jej zistenia nahlásiť príslušnému orgánu ochrany prírody podľa miesta, kde ku škode došlo. Orgánmi ochrany prírody sa podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody rozumejú obce, mestá, obvodné úrady životného prostredia, krajské úrady životného prostredia správy chránených krajinných oblastí a národné parky, Slovenská inšpekcia životného prostredia a Ministerstvo životného prostredia. O poskytnutie náhrady škody sa do určitej lehoty (48 hodín až 5 dní podľa prípadu) odo dňa jej zistenia žiada poškodený písomnou formou na príslušnom Obvodnom úrade životného prostredia podľa miesta, kde k ujme došlo, inak právo na náhradu škody zanikne.
Živočíchy, u ktorých možno nárok uplatniť: bobor vodný, vydra riečna, kormorán veľký, volavka popolavá, los mokraďový, zubor hôrny, medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.
… máte podozrenie, že bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny, alebo došlo k týraniu zvierat
Obráťte sa na najbližšiu Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá sídli v týchto miestach: Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Žilina, príp. Slobodu zvierat. Odporúča sa tiež ihneď obrátiť na príslušné obvodné oddelenie PZ SR o prešetrenie prírpadu.
… chcete zistiť, či výrub stromu bol povolený
Ak vo vašom okolí došlo k výrubu zdravého stromu alebo krovín, rastúcich mimo lesa a jeho obvod vo výške 130 cm nad zemou bol väčší ako 40 cm a vás zaujíma, či bol tento výrub povolený, či výrub bol nutný, a občan, ktorý výrub uskutočnil alebo inicioval, vám nie je ochotný povolenie doložiť, či tvrdí, že povolenie nebolo potrebné, najprv si to preverte na vašom obecnom úrade /ak bývate v obci/, alebo na mestskom úrade, /ak bývate v meste/. Tu vám pracovník ktorý má v referáte úsek životného prostredia, ochotne a bezplatne na vašu otázku odpovie. Môžte sa od neho dozvedieť i veľa ďalších informácií, ktoré sa výrubov stromov týkajú.
… zistíte, že strom je nebezpečný pre svoje okolie
V prípade bezprostredného ohrozenia majetku alebo zdravia a života človeka (napr. hrozba náhleho pádu a pod.) alebo ohrozovania plynulosti cestnej alebo inej premávky volajte v prvom prípade hasičský a záchranársky zbor. V každom prípade sa však bezodkladne obráťte aj na príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy /magistrát, obecný úrad, mestský úrad/ a v prípade možnosti aj na majiteľa (resp. správcu alebo nájomcu) pozemku, na ktorom drevina rastie, alebo na príslušného správcu komunikácie (RSÚC, NDS, ŽSR).
… máte podozrenie, že strom je napadnutý akousi karanténnou chorobou
Obráťte sa na Parazitologický ústav SAV, Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, príp. na LVÚ Zvolen a na príslušnú obec, ktorá môže o vyrúbaní takej dreviny rozhodnúť.
… ste zaznamenali vo svojom okolí nepôvodný alebo invázny druh živočícha alebo rastlinný druh
Obráťte sa na príslušný obvodný úrad životného prostredia, alebo správu chránenej krajinnej oblasti, či národného parku
… sa stretnete /nájdete, vyfotografujete/ so vzácnym druhom živočícha, či rastliny
Pokiaľ na našom území zaznamenáte výskyt pozoruhodného druhu rastliny či živočícha, /chráneného, ohrozeného alebo druh vzácny, či cudzokrajný, informujte zoológov, príp. botanikov najbližšej správy chránenej krajinnej oblasti, príp. národného parku, prípadne oblastné prírodovedné múzeum.
… chcete zistiť, či geneticky upravený organizmus alebo výrobok z neho je u nás registrovaný
Obráťte sa na MŽP SR, Slovenskú inšpekciu ŽP, inšpekcia biologickej bezpečnosti.
… ako znížiť množstvo produkovaného odpadu
– obráťte sa na fórum – Spoločnosť priateľov Zeme (OZ) – www.spz.sk
– príslušný obecný, resp. mestský úrad – referát odpadového hospodárstva