Obojživelníky, alebo „Bezchvosté, je vedecký názov žabotvarých. Patria medzi najohrozenejšie skupiny živočíchov. Hoci sa u nás vyskytuje „iba“ 17 druhov, majú v prírodných ekosystémoch svoje nezastupiteľné miesto. Z množstva negatívnych vplyvov, ktoré spôsobujú značný ústup obojživelníkov, môžeme zaradiť masové úhyny na dopravných komunikáciách v období  ich jarných migračných ťahov. Sú to dospelé jedince, ktoré migrujú zo zimovísk na miesta rozmnožovania. Pre väčšinu obojživelníkov je charakteristická tzv. vernosť miestu, kde sa vyvinuli z vajíčka. Ak im však prirodzená mokraď zanikne, inštinktívne hľadajú iné vhodné miesto. Na svoj vývoj potrebujú len mierne tečúcu alebo stojatú vodu. Ak ju nenájdu, samičky nakladú vajíčka aj do jarnej kaluže. Tam však väčšinou voda vyschne a žubrienky zahynú. Typickým predstaviteľom je ropucha bradavičnatá  (Bufo bufo), ktorá je najčastejšou obeťou kolízií dopravy a migračných ťahov. No častými obeťami sú aj ďalšie druhy napr. ropucha zelená, rosnička zelená a  skokan hnedý.Počet žiab sa na Slovensku tak neustále znižuje. Najúčinnejším riešením by bolo úplne vylúčenie dopravy na kritických úsekoch, čím by sa úhynom zabránilo. Pretože to však vo väčšine lokalít nie je možné, bolo nutné pristúpiť k ďalším alternatívnym spôsobom ochrany migrujúcich žiab. Zatiaľ asi najosvedčenejšou metódou je stavba zábran z plastovej fólie a následný prenos zozbieraných žiab cez vozovku. Každú jar križuje cestu spájajúcu obce Jarok a Veľké Zálužie v okrese Nitra množstvo žiab. Smerujú z lesa do vodnej nádrže Veľké Zálužie, kde kladú vajíčka.  Ich prirodzený inštinkt ich ťahá k stojacej vode, no musia pritom prechádzať cez cestu. Keďže hromadná migrácia je špecifická iba pre jarné obdobie, stovky žiab, ktoré patria k druhom národného významu, hynú pod kolesami áut.Obojživelníky vyliezajú zo zeme v tomto roku o niekoľko týždňov neskôr ako vlani. Spôsobil to neskorý nástup jari.Preto pracovníci CHKO Ponitrie uvítali  pomoc dobrovoľníkov – členov Stráže prírody, pracovníkov Obv. úradu ŽP Nitra, študentov, alebo nadšencov, ktorí radi urobia niečo pozitívne pre našu prírodu. Počas prvého aprílového víkendu pomohli uvedení nadšenci pri stavbe zábran – tzv. žabích bariér.Je to miesto, kde sa vyskytujú predovšetkým ropuchy bradavičnaté. Z plastových fólií a drevných kolíkov vytvorili zábrany, ktoré žaby nevedia preliezť. Zábrany sa osádzajú ručne – vykopaním pozdĺžnej priekopy popri ceste, natiahnutím fólie, jej uchytením drevenými kolmi a následným prihrnutím jej spodnej časti tak, aby ju žaby nepodliezli. Osadiť zábrany do pôdy je pomerne náročné a tak bola vítaná pomoc všetkých dobrovoľníkov. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR patria žaby k druhom národného významu. Spoločenská hodnota ropuchy bradavičnatej je 165,97 €.  
Záchrana ropúch sa touto akciou nekončila. Nasledovať bude ešte ich prenos cez cestu a následné odstránenie zábran. To, kedy sa budú žaby prenášať, závisí od vývoja počasia. 
A prečo je dôležité obojživelníky chrániť?Obojživelníky sú dôležitou skupinou živočíchov, pretože sú významnou súčasťou potravinového reťazca. Konzumujú veľké množstvo hmyzu a sami sú potravou mnohých stavovcov (vtákov i cicavcov). Ich vyhubenie by mohlo spôsobiť nerovnováhu v ekosystéme a zároveň znížiť biologickú rozmanitosť – biodiverzitu.