Otec – bocian musel samičku „na maródke“ nahradiť.
Párik bocianov bielych rozpútal v dedinke Paňa pri Vrábľoch dilemu medzi občanmi. Zdalo sa, že bocian prišiel o svoju partnerku. Tri týždne sa pri hniezde neukázala. Opustený bocian sa tak musel postarať o tri hladné krky, lebo prvé dni povyliahnutí sú pre mladé bociany najkritickejšie. Šťastím bolo, že zranenie bocianej samičky sa stalo až po tomto období a mláďatám do karát nahrávalo na ich prežitie aj aktuálne dobré ustálené slnečné počasie. Bocianica tentoraz nemala zajačie úmysly. Pri hľadaní potravy zrejme narazila do drôtov elektrického vedenia. Poranila si nohu a späť vysoko do hniezda už vyletieť nevládala. Dočasné útočisko našla u ľudí. Nasťahovala sa im do záhrad. Ľuďom bolo zranenej bocianice ľúto. Vznikli dva tábory. V jednom chceli bocianicu ponechať na samo vyliečenie sa, v druhom trvali, aby samička bola odchytená a umiestnená v rehabilitačnej stanici. Táto situácia trvala asi tri týždne. Po opakovanom naliehaní občanov, aby bocianiu samičku kompetentn
í odchytili, dňa 19. 6.2012 sa vybral tým profesionálnych a dobrovoľných ochranárov za účasti pracovníkov regionálneho vysielania TV Markíza odchytiť poranenú samičku bociana bieleho. Privolaní ochranári zo Správy CHKO Ponitrie v Nitre na konci súkromných záhrad našli v húštine už len zvyšky potravy a trus po bocianici. Pre svoje poranenie vymenila jedálníček z močariska a z miestneho potoka sa presťahovala na polia konča záhrad miestnych obyvateľov . Okrem hlodavcov, ktorých tu pri obhliadke bolo dostatok, nepohrdla ani slimákmi, dážďovkami či hmyzom. Prístup k potrave tak mala oveľa jednoduchší, ako sa niekde brodiť vo vzdialenom močiari, či miestnom potoku . A napokon, taká vykŕmená myš či potkan, ju možno zasýtila viac, ako nejaká malá žabka. Bociany sa o potomkov starajú vzorne a vždy spoločne. V rodičovských povinnostiach sa striedajú. Pokiaľ samička bola na maródke, tak bol viac zaťažený donášaním stravy samček. Ako sme sa mali možnosť presvedčiť pri nahrávaní reportáže, samička po love pristála v hniezde na prvý pokus. To je dobrá správa a znamenie. Konečne je už bocianica pri mláďtách. Je predpoklad, že mladé bociany najneskôr do polovice augusta vyrastú, zmocnia a naučia sa aj lietať. Nejde o lietanie zo stromu na strom, ale musia sa naučiť využívať termické prúdy, aby boli schopné zvládnuť cestu na zimoviská, ktoré sú hlavne v oblasti horného toku Nílu. Na zimoviská bociany putujú aj 5 000 km, niektoré zimujú až v Južnej Afrike, čo je viac ako 13 000 km. Bez využitia termického prúdenia by takú dlhú cestu nezvládli. Prelet na zimoviská bocianom trvá dva až tri mesiace, pričom prelety strieda odpočinok a vyhľadávanie potravy. Bocianiu rodinku budeme pravidelne sledovať a monitorovať kým bociany neodletia.
V.M.
.
