Bocian čierny (Cicónia nigra) je vzácny brodivec z čeľade bocianovitých. Odborná literatúra uvádza jeho výskyt najmä v odľahlých nerušených lesných komplexoch s dostatočným zastúpením starších a vyšších stromových porastov s prítomnosťou siete lesných tokov alebo iných vodných plôch, ktoré tvoria jeho potravinovú (trofickú) bázu.
Po prvýkrát sme ich v Zoborských vrchoch spozorovali počas filmovania zveri v apríli 2011. Najskôr to bol iba jeden vták tiahnuci do doliny. Tešili sme sa z pekného záberu na tak vzácny druh a pokladali sme to za šťastnú náhodu. Keď sa o pár minút objavil ďalší jedinec s konárikom v zobáku a letiaci tým istým smerom, bolo nám to jasné. Ostatné už bolo vecou trpezlivosti a rutiny. Pri hniezde na veľkom buku bol párik bocianov čiernych. Filmovali a fotografovali sme ich z bezpečnej vzdialenosti, nakoľko sme počuli o ich plachosti a citlivosti na vyrušovanie. Hniezdo mali prekvapivo malé. Ak by pri ňom nesedeli, tak by sme si mysleli, že ide o myšiaky alebo jastraby. Podľa pomerne bledého sfarbenia nôh oboch jedincov sa dalo usudzovať, že ide o mladý pár, ktorý zahniezdil po prvýkrát. Staršie bociany čierne majú totiž nohy a zobák sfarbené do červena. Ako aktívny filmový kameramani a dokumentaristi voľnej prírody sme sa tešili zo vzácneho prírastku a opatrne sme dokumentovali priebeh celej znášky od sedenia, kŕmenia mláďat až po ich úspešné vyletenie.
Postrehy a zaujímavosti:
– Na znáške sa striedali oba dospelé vtáky niekoľkokrát denne.
– Samec počas znášky často sedel vedľa hniezda pri samici.
– Jedinec sediaci na znáške toleroval okoloidúcich turistov a hubárov rovno pod hniezdom bez toho, aby odletel, dokonca aj v prípadoch keď boli hluční.
– Počas liahnutia mláďat začala cca 200 m od hniezda ťažba dreva – pílenie, buchot padajúcich stromov a ťahajúcich traktorov. Bolo evidentné, že bociany sú nervózne. Kým predtým pri návrate do hniezda ihneď pristávali, teraz často odleteli a krúžili ďalej. Do hniezda sa vracali až po niekoľkých pokusoch. Tri mláďatá však kŕmili 4 až 5 x denne.
– Jeden z dospelých bol vždy pri mladých. Nechápali sme, prečo ich strážia, keď sú už také veľké. Samotné ich po prvýkrát nechali až vo veku cca 3 týždne.
– Dopoludnia o 10,00 h sme našli čerstvo roztrhané zvyšky jedného z trojtýždňových mláďat v protisvahu, cca 50 m od hniezda. Podľa zvyškov sa dalo usudzovať, že ho strhol pernatý dravec. Dve živé mláďatá boli v hniezde. Zostali sme až do úplnej tmy. Žiadny dospelý bocian sa ani neukázal. V nasledujúce ráno sme tam boli už na svitaní. Neukázali sa ani v bežnom čase ich prvého kŕmenia okolo 07,30 h. Mláďatá v hniezde pišťali od hladu. O 09.00 h sme kontaktovali zamestnancov ŠOP a konzultovali ďalší postup. O desať minút neskôr priletela samica, vyvrhla do hniezda potravu a ihneď odletela. Až do tmy sa už viac neukázala. Večer o 19,30 na zostávajúce mláďatá v hniezde zaútočil samec orla kráľovského ( Aquila heliaca). Tie sa učupili a vyhli priamemu útoku. Orol si sadol asi dvadsať metrov od hniezda. Po 5 minútach vyrazil smerom k hniezdu. Nadletel ho asi v metrovej výške a zmizol medzi stromami. Zostali sme až do tmy. Viac sme ho už neuvideli.
– Dve mláďatá úspešne vyleteli z hniezda.
– V zime sa ťažba dreva presunula priamo do lokality bocianieho hniezdiska. Rubný pás smeroval rovno k stromu s hniezdom. Našťastie tamojší pilčíci vedeli o bocianoch a so súhlasom lesníka ponechali skupinku troch stromov aj s hniezdom nedotknutú. O uvedenej situácii nás iba náhodne vyrozumeli. Ihneď sme sa vybrali na miesto. Uvideli sme hniezdo uprostred holorubu. Obávali sme sa, že bociany po návrate zo svojich zimovísk po tom všetkom tunajšie hniezdisko opustia.
– Neopustili! V marci 2012 sme potme zámerne išli k hniezdu. Do očí nám priam skočili tmavé siluety spiacich bocianov. Príjemne nás to prekvapilo. I to, že sa vrátili tak zavčasu. Boli sme plní očakávania či tu znovu zahniezdia, keď je hniezdo tak viditeľné a nechránené uprostred rúbane?
– Zahniezdili! Dokonca oveľa skôr ako pred rokom. Ešte sa len púčiky začali hýbať a už bociany sedeli na znáške.
– Na sedení sa opätovne striedali obaja rodičia. Všimli sme si, že samica má na ľavej nohe krúžok. Ten sme v minulom roku nezaregistrovali. Prezreli sme si spätne tých pár záberov, ktoré nám po zlyhaní techniky zostali z minulej sezóny. Bolo nám jasné, že v minulom roku ani jeden bocian krúžok nemal.
Z toho vyplývajú tri možnosti: 1. samica bola po odlete na zimoviská odchytená a okrúžkovaná, 2. je to iná samica, 3. ide o úplne iný pár .
Objektívne to nedokážeme posúdiť. Sú však indície, podľa ktorých je najpravdepodobnejšia prvá možnosť.
– Postupne sa vyliahli štyri mladé bociany. Nepretržite ich strážili zasa do veku troch týždňov. Potom ich už nechávali samé. Opätovne nás prekvapil fakt, že čím boli mláďatá staršie, tým menej boli kŕmené. V prvých týždňoch to bolo 4 až 5 x denne oboma rodičmi. Neskôr iba 3x denne. Keď už boli mláďatá plne operené, registrovali sme iba samicu pri jednom rannom kŕmení denne. Na hniezde sa nezdržala nikdy viac ako 15-20 sekúnd. Iba vyvrhla do hniezda potravu a odletela. Dospelé bociany sa pri hniezde neukázali ani na noc. Treba však podotknúť, že naše pozorovania sme v sezóne 2012 vykonávali maximálne dva až trikrát do týždňa a v iné dni to mohlo byť inak.
– Keď už boli mláďatá letuschopné, samica s potravou neletela nikdy rovno do hniezda. Najskôr si sadla na rúbaň cca 50 m od hniezda a dve tri minúty čakala, akoby mláďatá chcela prinútiť prísť si pre potravu mimo hniezda. Kŕmenie na rúbani sme osobne nezaregistrovali. Podarilo sa to však jednému z členov ŠOP. Nanešťastie to prebiehalo mimo dosah kamery.
– Letuschopné mláďatá sa do hniezda sporadicky vracali a odlietali ešte aj 10 dní po prvom vyletení.
– Orol sa v tejto sezóne neukázal. Pravdepodobne preto, že im vietor zhodil hniezdo a orly nemuseli tvrdo zháňať potravu pre mláďatá. Všetky štyri mladé bociany úspešne vyleteli. Tešíme sa na ďalšiu sezónu.
Mgr. Matúš Kováč, Mgr. Stanislav Kováč